Tento pohľad dostal aj iných tvrdých chlapov!

Dojatý Ján Ďurica sa pri rozlúčke neubránil slzám, na 13 rokov v národnom tíme nezabudne

Štatistiky sú vedľajšie a všetky povie komentátor vo videu, no najemotívnejší je pohľad na lúčiaceho sa Jána Ďuricu. Aj tvrdí chlapi plačú a nehanbia sa za to. "Pekná rozlúčka, víťazná. Proti každému súperovi sa hrá ťažko. Som rád, že vzadu bola nula, udržali sme čisté konto a neinkasovali sme. Gól sme takto plánovali. Hovorí sa, že bič plieska na konci. Stanko Lobotka ho strelil v nadstavenom čase. Pozvem ho na pivo, však on je také malé pivo," už vysmiaty žartoval po stretnutí s Nórskom obľúbený Ďurica.

Ale nemal žiadny problém vrátiť sa k úvodu zápasu a vysvetliť svoje slzy. "Už sa to na mňa za ten týždeň nakopilo. Pýtali sa ma chalani, či budem plakať. Vravím im, že neviem. Nedal som to možno najavo, ale pri tej hymne sa nedalo, už som to nevedel udržať. Hovorí sa, že chlapi neplačú, ale ja som sa rozplakal. Potom to zo mňa opadlo, asi som to musel zo seba dostať von. Dojali ma aj chalani, keď si obliekli pri nástupe tričká s mojou fotkou. Bolo to od nich pekné gesto, rovnako aj videá so všetkými tými želaniami na moju adresu. Ďakujem všetkým," vravel a nezabudol pozdraviť ani šesť tisíc divákov na tribúnach v Trnave. 

"Ja si vážim tých ľudí, čo prišli. Určite veľa fanúšikov videlo stretnutie v televízii a držalo mne i mužstvu palce. Oni sú naším dvanástym hráčom. Teraz sa k nim pridám aj ja, lebo už nebudem aktívnou súčasťou reprezentácie. Inak, ja som kúpil asi 80 lístkov, musel som sa buchnúť po vrecku, ale to je v pohode. Na tých vyše 13 rokov v národnom tíme určite nezabudnem. Ťažko sa mi bude odchádzať, sme dobrá partia - ako rodina,"  a doplnil:

"Oslavy? Nebude teraz na ne čas. Väčšina hráčov v stredu odlieta do klubov. Aj ja skoro ráno idem na letisko a cestujem do Turecka. V marci bude zraz, vyhlásia anketu Futbalista roka, tam by som asi tiež mal prísť. Uvidíme, tam ich možno pozvem a niečo zaplatím."

​