Jana Trošková: Slovenky sú vo Vítkoviciach vnímané ako zodpovedné hráčky

Na raktové dva roky kariéry môže čoskoro opäť nadväzovať

Slovenská florbalová reprezentantka Jana Trošková zažila raketové dva roky svojej kariéry, počas ktorých pozbierala viaceré úspechy. V roku 2017 bola súčasťou tímu ŠK 98 Pruské, ktorý ovládol EuroFloorball Cup, vo farbách tohto tímu získala jeden z mnohých majstrovských titulov, štartovala aj na domácich majstrovstvách sveta, kde Slovenky dosiahli piatym miestom historický úspech, prestúpila do Vítkovíc a z titulu šampiónky sa tešila aj tam. "Asi som sa 'narodila' do toho správneho tímu. Keď som s florbalom začínala, existovali ešte Dragons alebo Žilina, čo boli pre nás súperi, na ktorých sme hľadeli s veľkým rešpektom. Keď ich hráčky odišli do Česka alebo skončili, otvoril sa priestor pre nás," skromne opisuje úspechy so svojím materským klubom. Presun do Českej republiky bol v jej prípade očakávanou záležitosťou a viackrát bol na spadnutie: "Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Už predtým som mala nejaké ponuky, či už z Ostravy alebo Prahy. Bola som u nich na sústredení, ale nakoniec som ostala v Pruskom. Zlomilo sa to, až keď ma tu nedržali niektoré veci a nadobudla som pocit, že potrebujem ísť ďalej,"

Výsledkom bola sezóna 2018/19 v jednom z popredných českých tímov. "Pôsobenie vo Vítkoviciach som vnímala ako veľkú príležitosť, pretože práve vtedy sa ich tím výrazne obmenil, a veľké opory ako napríklad Miška Šponiarová či Denisa Ferenčíková odišli do Fínska a ostali tam viaceré mladé hráčky. Nešla som tam len plniť vody, ale mala som možnosť ukázať sa," zhodnotila s úsmevom. Už predtým dokázali viaceré jej krajanky zanechať vo vítkovickom tíme dobrý dojem a ani Trošková, ako opora majstra Slovenska, nebola do tímu prijímaná len ako členka do počtu. "Myslím si, že Slovenky sú vo Vítkoviciach vnímané ako zodpovedné a dobré hráčky, s ktorými sa dá pracovať a sú pre tím užitočné. Čakala som, že budem v pozícií nováčika, ale dovolím si tvrdiť, že som tam mala od začiatku akýsi rešpekt." dodáva ku svojmu pôsobeniu, ktoré vyvrcholilo epickým spôsobom: "Superfinálový zápas bol neskutočným zážitkom. To, ako celý zápas prebiehal a ako to pre náš tím nakoniec vyšlo, na to nikdy nezabudnem," Ostravský celok prehrával s Chodovom 1:3 aj 3:6, ale od 53. minúty zavelil k obratu, ktorému dala gólom v predĺžení zlatú bodku Slovenka Zuzana Šponiarová.

Samotné superfinále je vo florbale témou. Celoročná snaha vyvrcholí namiesto finálovej série jediným zápasom a ten určí majstra. "Ja som za to, aby superfinále bolo aj naďalej. Je pravda, že séria na tri víťazné zápasy by možno ligu skvalitnila a boli by to dobré súboje, ale neprišlo by toľko ľudí. V súčasnosti je už samotné superfinále obrovský pojem a nič podobné počas sezóny neexistuje," prezradila svoj postoj k tejto téme, pričom už len nálada pred samotnou finálovou bitkou je podľa nej veľmi špecifická: "Pred superfinále je cítiť tlak, ale motivácia a chuť vyhrať je oveľa väčšia. Tam už nie je šanca niečo napraviť. Je len jediná príležitosť a to ten zápas robí úžasným a zážitkovým." Ide pritom o doménu veľkých líg, ktoré si niečo podobné môžu dovoliť. "Bolo by výborné, ak by sa superfinále zorganizovalo aj na Slovensku, ale nedá sa to z roka na rok. Aj v Česku to trvalo dlho, kým sa to vyšperkovalo do súčasnej podoby," porovnala súťaže dvoch susedných krajín. Práve od superfinálového zápasu sme v žiadnom ligovom súboji Janu Troškovú nemohli vidieť a zápasové zápolenie jej chýba. "Mám problémy s platničkami. Momentálne som 6 mesiacov bez florbalu - zápasu, ale snažím sa dobehnúť zameškané. Môj stav sa stále zlepšuje, ale nemôžem nič uponáhľať," avizovala ešte tesne pred medzinárodným turnajom v Nowom Targu, kde bola súčasťou zostavy Michala Jedličku.

Hoci bola po zranení ešte šetrená, do Poľska cestoval široký výber hráčok, vrátane debutantiek. "Je úplne normálne, že tréner chce vidieť v akcii čo najviac hráčok. Je však ťažké zžiť sa so systémom, ktorý v reprezentácii hráme a nedá sa to naučiť na jednom reprezentačnom zraze. Napriek tomu som rada, pretože mladé behavé šikovné hráčky niekedy dokážu predčiť skúsenejšiu hráčku, ktorej už chýba elán," hľadí s optimizmom na mladé tváre v kádri. "Potenciál v nich určite je a môžu zo seba ešte vymačknúť veľa. Keď sa v tom správnom veku florbalovo posunú ďalej, do lepšej ligy, je to ideálne." chváli nedávno povýšené juniorky, pre ktoré by stále bolo veľkým plusom mať po svojom boku skúsenejšie reprezentantky z prvých dvoch pätiek minulého šampionátu. Ten je pre väčšinu zúčastnených Sloveniek najkrajším zážitkom doterajšej kariéry: "Najviac pre mňa znamenal zápas s Fínskom, kde bolo skóre po prvej tretine 2:2. To bolo pre nás niečo neuveriteľné, všetky sme bojovali z plných síl a dovolím si tvrdiť, že aj samotné fínky z nás boli prekvapené. Bohužiaľ sme väčšinu hracieho času trávili v oslabovkách a zápas prehrali. No napriek tomu, v tom zápase boli neskutočné emócie, ktoré mi opäť pripomenuli prečo florbal hrám."

Práve domácimi MS možno datovať zrejme najväčší rozmach, ktorý florbal v očiach verejnosti zaznamenal: "Boli sme veľmi zvedavé, ako to dopadne a aký bude záujem o naše zápasy. Keď sme však videli tých ľudí na zápase s Fínskom, nemohli sme si priať nič viac a nakoplo nás to k výkonu," Slovenky si tým na seba uplietli poriadny bič a fanúšikovia veria v ďalší posun celkovým umiestnením. To by znamenalo účasť v semifinále. "Rady by sme takto uvažovali, ale je pravda, že náš káder utrpel straty, či už pre zranenia alebo iné dôvody." chladí prílišný optimizmus. Potenciál napriek tomu v našom tíme je a pokiaľ sa niektorým, vrátane Jany Troškovej, podarí pred turnajom doliečiť, bude s nimi treba počítať. Potvrdil to aj samotný Six Nations Floorball Challenge, na ktorom v konkurencii Poľska, Lotyšska, Nórska, Dánska a Nemecka naše dievčatá nenašli premožiteľa a tešili sa z triumfu.