Basketbalista Interu mal 36 hodín na odchod, potom by tu ostal zatvorený

Obmedzenia pribúdali rýchlo, pritom na Slovensku pôsobia desiatky legionárov

Prerušenie a následné ukončenie sezóny, výrazné obmedzenia pohybu, zatvorenie letiska a hraníc. Tieto opatrenia boli na Slovensku prijaté v priebehu niekoľkých dní, pritom naše klziská, trávniky a palubovky brázdi množstvo legionárov, ktorí boli nútení reagovať a ponáhľať sa domov do svojich krajín. Tento proces trochu odkryl basketbalový Inter Bratislava, ktorého farby hájilo päť cudzincov. Keď zo dňa na deň prišli o prácu, museli začať riešiť let domov. Do takej Ameriky to navyše v obmedzených podmienkach a s krutým časovým limitom nebolo jednoduché.

Rozprávať by vedel Lee Skinner, ktorý sa klubu prihlásil už z Michiganu, no na naplánovanie všetkého mal približne jeden a pol dňa. "Minulý týždeň bol veľmi hektický. V pondelok sme sa dozvedeli, že liga bude prerušená na dva týždne, potom, vo štvrtok, že sezóna sa skončila a my si musíme do soboty rýchlo nájsť lety do USA," opísal stručne pre klubový web situáciu, do ktorej sa dostal 27-ročný pivot. Cudzincov v SBL pritom pôsobia desiatky a nezatváralo sa len slovenské letisko či slovenské hranice. Podobným spôsobom postupne reagovali štáty naprieč celou planétou. "Museli sme si zbaliť batožinu a rýchlo sa evakuovať, čo bola ozaj stresujúca situácia, no nemali sme na výber. Našťastie, dostalo sa nám veľkej podpory od klubového manažmentu," opísal šťastný koniec situácie, pričom vďaka včasnému návratu domov neputoval do žiadneho záchytného karanténneho centra, ale priamo k rodine.

Podobná bola situácia aj u Gorana Bulatovića. Ten síce pôsobí na Slovensku dlhé roky a považuje to tu za svoj druhý domov, neľahké a neisté časy sa rozhodol tráviť v Čiernej Hore. Aj preňho to preto boli hektické hodiny, počas ktorých sa musel zbaliť, naplánovať cestu a čo najskôr sa prepraviť do vlasti. "Mal som šťastie, lebo som vyrazil zo Slovenska v čase, keď hranice ešte neboli úplne uzavreté. Cesta nebola dlhá, lebo veľa ľudí teraz necestuje. Na hraniciach chceli len vedieť, odkiaľ cestujem," cituje Inter jeho slová po zhruba tisíckilometrovej ceste.