Doping nebol jediným ani najväčším podvodom Armstronga

Obvinenia prichádzajú v čase, keď sa Armstrong trápi v súkromí

Lance Armstrong sa systematickým užívaním dopingu počas veľkej časti svojej kariéry podpísal pod značné poškvrnenie mena cestnej cyklistiky. Osem rokov po jeho priznaní prišli francúzske médiá s ďalšími informáciami, ktoré sedemnásobného víťaza Tour de France hania. Krvný doping, hoci šlo o závažnú kauzu, mohol byť menšou časťou jeho podvodov. Vo svojom bicykli mal údajne motorček, ktorým si pomáhal predovšetkým v náročných horských etapách, v ktorých súperom nedával najmenšiu šancu.

Tvrdí to Jean-Pierre Verdy, ktorý v minulosti šéfoval Francúzskej antidopingovej agentúre. Nie je pritom prvý, kto vyslovil podobnú myšlienku. Pred tromi rokmi mal podobné vyhlásenia aj Thomas Voeckler, ktorý sa sám cyklistických pretekov zúčastňoval. "Stále mám pred sebou obrázky z horských etáp na Tour, kde zrazil na zem všetkých konkurentov. S viacerými špecialistami na doping sme sa zhodli, že takýto výkon sa nedá vysvetliť ani s krvným dopingom," konštatuje Verdy.

Viacerí však tieto reči spochybňujú a zamýšľajú sa nad tým, či bola v rokoch 1999 až 2005 technológia na takej úrovni, aby boli v bicykli zabudované motory a nik si ich nevšimol. Prehliadnutie tohto podvodu vysvetľuje Verdy pre denník Le Parisien množstvom kontaktov, ktoré Američan mal. Všetci preto k nemu pristupovali v rukavičkách a prižmúrili oči aj v prípade, že veci neboli s kostolným poriadkom. Zároveň pripomína sériu videí, ktoré boli zverejnené ešte po cyklistovom obvinení. Na nich opakovane a systematicky siahal pod svoje sedlo: "Bol to stále ten istý pohyb, akoby hľadal gombík. Niečo nebolo v poriadku. Myslím si, že použil motor,"

Slová francúzskeho funkcionára prichádzajú v čase, keď sa Armstrong značne trápi aj v súkromnom živote. Jeho dvadsaťjedenročný syn bol zatknutý a čelí vyšetrovaniu pre údajné sexuálne zneužívanie nedospelého dievčaťa. Hoci vo svojej spovedi z dopingovej aféry tvrdil, že v jeho časoch dopovali všetci, naďalej je vnímaný ako jeden z najväčších podvodníkov v histórii športu. Nebyť toho, história Tour mohla byť na prelome milénií úplne iná a žltý dres mohol zdobiť kariéru Jana Ullricha či Ivana Bassa, ktorí takto celkovú klasifikáciu nikdy nevyhrali.